Nikdy som nechcela ísť do Talianska. Ale naozaj, že nikdy ma to nelákalo, teda okrem Bienále v Benátkach. Možno preto, že keď som mala 6 boli sme 2x na dovolenke autobusom v nejakom tom letovisku. Zrovna ma to nejak nenadchlo a už vôbec nie, že by som tam chcela ísť opäť. V roku 2012 sme boli na spomínanom Bienále Architektúry. Čo bolo fajn, ale nebolo to úplne podľa mojich predstáv (nešli sme do Guggnheimovho mus. a na bienále sme boli asi iba 2hod a bola zima). Ale toto leto som pevne dúfala, že sa nejak podarí Amerika, nepodarila sa a na miesto toho sa podaril roadtrip po Taliansku (tak lepšie ako nič zase). Začali sme v Mníchove, potom Miláno, Rím a Benátky.
V Ríme som bola prvýkrát a mala som spísaný riadny zoznam architektúry čo definitívne musím vidieť. Ešte som si brala aj bicykel, že aspoň to rýchlejšie obehnem. No za celý čas som ani raz nerozložila bajk a zoznam videnej architektúry sa celkom zúžil. Ale nedá sa to, keď rodičia nie sú takí zapalení pre vec :) ale išli do múzea 1x čo ma tiež riadne šoklo :)))
Najviac ma mrzí, že sme nedali kostol od Richarda Meiera, ale videli sme aspoň jedno múzeum od neho. A najviac ma teší, že som konečne videla MAXXI od Zahy Hadid (akože Zaha ma prestala brať už asi v roku 2010, ale kvôli archi. prehľadu čo neurobím:) takže to bolo dosť dobré, ešte aj na študentský ma pustili. Musím urobiť samostatný post o múzeach v Ríme, lebo nadšená som ešte stále a to je asi pol rok od toho. Konečne som videla po dlhej dobe Anisha Kapoora a môj náhrdelník Mimalism od Tatty Devine ladil s obrazom povedzme najäčšieho minimalistu Sol LeWitta.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára