Throwback Thursday: Rome

Nikdy som nechcela ísť do Talianska. Ale naozaj, že nikdy ma to nelákalo, teda okrem Bienále v Benátkach. Možno preto, že keď som mala 6 boli sme 2x na dovolenke autobusom v nejakom tom letovisku. Zrovna ma to nejak nenadchlo a už vôbec nie, že by som tam chcela ísť opäť. V roku 2012 sme boli na spomínanom Bienále Architektúry. Čo bolo fajn, ale nebolo to úplne podľa mojich predstáv (nešli sme do Guggnheimovho mus. a na bienále sme boli asi iba 2hod a bola zima). Ale toto leto som pevne dúfala, že sa nejak podarí Amerika, nepodarila sa a na miesto toho sa podaril roadtrip po Taliansku (tak lepšie ako nič zase). Začali sme v Mníchove, potom Miláno, Rím a Benátky. 

V Ríme som bola prvýkrát a mala som spísaný riadny zoznam architektúry čo definitívne musím vidieť. Ešte som si brala aj bicykel, že aspoň to rýchlejšie obehnem. No za celý čas som ani raz nerozložila bajk a zoznam videnej architektúry sa celkom zúžil. Ale nedá sa to, keď rodičia nie sú takí zapalení pre vec :) ale išli do múzea 1x čo ma tiež riadne šoklo :)))

Najviac ma mrzí, že sme nedali kostol od Richarda Meiera, ale videli sme aspoň jedno múzeum od neho. A najviac ma teší, že som konečne videla MAXXI od Zahy Hadid (akože Zaha ma prestala brať už asi v roku 2010, ale kvôli archi. prehľadu čo neurobím:) takže to bolo dosť dobré, ešte aj na študentský ma pustili. Musím urobiť samostatný post o múzeach v Ríme, lebo nadšená som ešte stále a to je asi pol rok od toho. Konečne som videla po dlhej dobe Anisha Kapoora a môj náhrdelník Mimalism od Tatty Devine ladil s obrazom povedzme najäčšieho minimalistu Sol LeWitta. 

Munich, 2014

V poslednej dobe trpím totálnym nedostatkom pocitu tesnej blízkosti USA. Ten pocit presne neviem charakterizovať, ale je to spojenie asi najväčšej radosti (z toho ako som prvýkrát vkročila do MOMY, taktiež ako som po nekonečnom bludení našla CBGB - punk v NY začal presne tu, a zbadala prvé obrysy Guggenheimovho múzea z hop on-hop off autobusu, a zistila kde býval Iggy Pop a Jackson Pollock, a kúpila som si prvé ukulele na Hawaii, a moja prvá výstava v SF bola Frida Kahlo, a pila som pivo v noci pri  Golden Gate moste, a prešli sme Route 66 -  a je toho o mnoho viacej, ale chcem tým povedať, že všetko čo som tam zažila zanechalo vo mne tak hlboké impresie, že málo čo to dokáže prekonať - najmä pražské múzea nie). A už asi rok nosím v sebe pocit, že potrebujem zažiť niečo magalomanské najmä v tej arty~museum sfére.